História hasičstva v Trnave

K tienistým stránkam každého mesta patria aj požiare, ktoré boli častým a veľkým nebezpečenstvom zvlášť pre také mesto, akým bola Trnava. Chronický nedostatok vody, slamené a šindľové strechy, uzavretosť v hradbách so štyrmi bránami toto nebezpečenstvo len zvyšovali. Prvý známy požiar Trnavy, o ktorom sú písomné správy, bol v roku 1325, kedy zhorel nielen klariský kláštor ale aj väčšia časť mesta.
Okrem východnej časti mesta zhorela 23. 6. 1666 takmer celá Trnava (v línii klaristický kláštor – dóm –univerzita). To čo sa zachovalo, zhorelo v roku 1683 počas  ešte väčšieho požiaru. 6. August 1683 je tak zapísaný v dejinách ako najčiernejší. Okrem Univerzitného kostola, dómu a 58 domov v priľahlých uliciach zhorelo celé mesto a v ňom 4000 ľudí.
Zastupiteľský zbor mesta Trnavy schválil prvé štatúty Dobrovoľného hasičského zboru v Trnave 4. 11. 1868. Cieľom dobrovoľného hasičského zboru bola ochrana života, zdravia a majetku občanov pred požiarmi a živelnými pohromami. Neskôr  pristúpila k tomuto cieľu aj činnosť Samaritánska. Hasičský zbor bol organizovaný na základe dobrovoľnosti. Okrem výkonných aktívnych členov mal zbor členov pasívnych, čestných, zakladajúcich a podporujúcich. Členom prestal byť ten kto zomrel, vystúpil alebo bol vylúčený. Členovia zboru mali právo nosiť rovnošatu, výzbroj a hodnostné označenie podľa zaradenia. Dobrovoľný hasičský zbor v Trnave podliehal Hasičskému Zväzu bratislavskej župy.  Veliteľom zboru sa stal Fridrich Fruttinger a zástavu zboru posvätil biskup Henrich Szajbály12. 9. 1869. Organizácia zboru bola analogická vojenskej.


Vyobrazenie veľkého požiaru v Trnave

V Trnave bol zbor dobrovoľných požiarnikov, ale ten na všetku prácu nestačil. Preto sa dobrovoľníci rozhodli, že sa budú požiarnej ochrane venovať nielen vo voľnom čase ale profesionálne. Začali uvažovať o založení verejného požiarneho zboru v Trnave. Tento (po brigádnicky vybudovaných priestoroch požiarnej zbrojnice) vznikol  1. 3. 1952, mal 18 členov a jeho prvým veliteľom bol Herman Kvassay.  Výkon služby bol organizovaný 24 hodinovou stálou službou. Požiarnici sa zároveň venovali aj súťažiam družstiev v požianickom športe.
Vybrané družstvo tohto zboru sa v roku 1954 prebojovalo do celoštátneho kola, ktoré sa konalo v Prahe, družstvo obsadilo z 50 zúčastnených družstiev 11 miesto.  Nový zákon o požiarnej ochrane č. 18 z roku 1958 vymedzoval riadenie o požiarnej ochrane a určil, že výkonnými jednotkami požiarnej ochrany sú verejné požiarne útvary, z toho dôvodu dobrovoľný požiarny zbor pokračoval v Trnave samostatne vo svojej činnosti.
V súčasnej dobe sa DHZ zameriava na vykonávanie požiarnych kontrol v rodinných domoch a malých prevádzkach sídliacich na území mesta, ktoré nespadajú do pôsobnosti štátneho požiarneho dozoru. Mestským zastupiteľstvom Trnava je schválený preventivár mesta, vedúci a preventívne skupiny. Taktiež je schválený veliteľ MHZ mesta Trnavy a jednotka požiarnej ochrany mesta. Členovia jednotky sa pravidelne zúčastňujú školení a výcvikov, asistených služieb na športových a kultúrnych podujatiach. Okrem toho sa členovia podieľajú na propagácii požiarnej ochrany formou súťaží v požiarnickom športe, besied s občanmi a deťmi.